Dokument na kolesách je alternatívna distribučná platforma zameraná na vzdelávanie o autorskom dokumentárnom filme a prostredníctvom neho. V roku 2016 vznikla z iniciatívy dokumentaristu Mira Rema, pedagóga, strihača a režiséra Mareka Šulíka a  filmového kritika Mateja Sotníka, do jej stabilného tímu sa na začiatku zapojil filmový kritik Adam Straka. Dokument na kolesách pôvodne zastrešoval Ateliér dokumentárnej tvorby Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, neskôr distribučná spoločnosť Filmotopia, od roku 2018 je to distribučná platforma Film Expanded. 

Dokument na kolesách patrí k najetablovanejším projektom svojho druhu na Slovensku. Každý rok zorganizuje desiatky školských a verejných projekcií po celom Slovensku. Má širokú databázu distribučných miest a vzdelávacích inštitúcii. K edukatívnym projektom vždy vyvíja unikátne metodické materiály a zapája špičkových lektorov podujatí. Kmeňoví lektori Dokumentu na kolesách absolvovali školenie v PDCS - Partners for Democratic Change Slovakia. Od svojho vzniku prezentoval Dokument na kolesách doma i v zahraničí oceňované slovenské dokumentami s najrôznejšími spoločensko-politickými a ekonomickými témami, ako napríklad Cooltúra (Miro Remo), Hotel Úsvit (Mária Rumanová, film bol uvedený v súťažnej sekcii na prestížnom festivale IDFA Amsterdam), Český Alláh (Zuzana Piussi), Svet podľa Daliborka (Vít Klusák) či O sestre (Barbora Sliepková). Okrem toho organizuje projekcie študentských dokumentárnych filmov, ktoré si bežne nenachádzajú svojho diváka. 

Fungovanie Dokumentu na kolesách podporili:

Portfólio filmov premietaných na školách:

Spýtaj sa vašich 89 (2019), r. Barbora Berezňáková

Čo ste robili v novembri 1989? Prechladli ste? Čo robili vaši rodičia, kolegovia a kamaráti? Alebo starí rodičia? Ako vám tie dni zmenili život? Nestáli ste na tribúne? Už ste stihli vystáť rady na vianočné darčeky? Aké bolo vtedy počasie? Online transmediálny pamätník sa stal podkladom pre krátkometrážny filmový projekt postavený na fenoméne orálnej histórie. Československo a jeho socialistickú minulosť považujeme za súčasť mentálnej výbavy našej krajiny, ktorá aj dnes potrebuje spoločenskú reflexiu. Udalosti novembra 1989 sú stále živými. Nielen medzi našimi starými rodičmi, ale aj kamarátmi a kolegami.

Biele vrany a hrdinovia medzi nami (2017)

Dokumentárny cyklus Biele vrany a hrdinovia medzi nami zobrazujú príbehy ľudí, ktorí preukázali občiansku odvahu. Dokumenty sú venované konkrétnym spoločenským fenoménom a upozorňujú na princípy solidarity, zodpovednosti, spoločného dobra, dôstojnosti a jedinečnosti každej ľudskej osoby. Režiséri a režisérky - Jana Bučka, Marek Franko, Dominik Jursa, Lenka Moravčíková – Chovanec, Lena Kušnieriková, Barbora Sliepková, Róbert Šveda - vidia Biele vrany ako „morálne elity, ľudí, ktorí nepodľahli ľahostajnosti ani pohodlnosti, obetovali niečo zo svojho osobného pohodlia pre blaho spoločnosti, vystúpili z davu, aby konali“.

Mečiar (2017), r. Tereza Nvotová

Film Mečiar je spoveďou mladej režisérky Terezy Nvotovej o Vladimírovi Mečiarovi a o vplyve, ktorý mal tento politik na slovenskú spoločnosť, ale aj na život samotnej Terezy. Keď v roku 1989 padol v Československu totalitný komunistický režim, mala režisérka Tereza Nvotová jeden rok. Lídri Nežnej revolúcie sa vtedy rozhodli usporiadať konkurz na ministra vnútra, do ktorého sa prihlásil Vladimír Mečiar, v tom čase neznámy podnikový právnik zo slovenského vidieka. Vladimír Mečiar sa po úspechu v konkurze dostáva až na politický vrchol, odkiaľ vládne krajine radom diskutabilných praktík. Na pozadí udalostí, akými sú rozdelenie Česko-Slovenska či únos syna prezidenta Slovenskej republiky, Tereza a jej rovesníci prežívajú svoje detstvo.

Cooltúra (2016), r. Miro Remo

Úsmevný, ironický, ale zároveň i vážny film o zmysle a stave slovenskej cooltúry. Cooltúra sa stala jednou z ďalších zložiek obchodu. Tým pádom jej kvalita podlieha komerčnému záujmu oveľa viac ako pred rokom '89, čo ju transformovalo do rôznych ľahšie stráviteľných žánrov otáznej kvality. I napriek tomu, že k došlo k spoločensko-cooltúrnemu uvoľneniu, naša cooltúra stále hľadá svoju identitu. V tomto cooltúrnom dospievaní je zložité sa zorientovať. Nové médiá a internet sa stali najrozšírenejšou formou jej šírenia. Došlo k zásadnému odlivu divákov z tradičných cooltúrnych podujatí. Objavili sa nové cooltúrne fenomény súvisiace so zmenou životného štýlu. Ako teda dnes vyzerá ona slovenská cooltúra?

Až príde vojna (2018), r. Jan Gebert

Osemnásťročný Peter býva u rodičov a na prvý pohľad sa nijako neodlišuje od rovesníkov. Cíti sa ako vlastenec a pred niekoľkými rokmi založil organizáciu Slovenskí branci. Intenzívnym vojenským výcvikom uprostred slovenských lesov prešlo vyše dvesto mladých mužov, ktorí hľadajú vedenie a vlastnú identitu. V maskáčoch a s maketami samopalov sa podrobujú jeho autoritatívnym sklonom. Peter verí, že jeho organizácia má budúcnosť, a plánuje jedného dňa odložiť uniformu a osloviť masy ako politik. Film o znepokojivom vzostupe nacionalizmu na Slovensku a o fungovaní moci.

Hotel Úsvit (2016), r. Mária Rumanová

Uprostred letargie rozpadnutej prekládkovej stanice na ukrajinsko-slovenských hraniciach sledujeme príbeh štyroch protagonistov, ktorí sa pokúšajú prekročiť bludný kruh života na sociálnej periférii, vyzbrojení len neochvejnou túžbou po šťastí. Ale samotná túžba nezaručuje ani úspech, ani správnosť ich rozhodnutí. Postavy tohto filmu si vytvárajú vlastné cestičky, ako v nepriaznivom systéme fungovať, často na hranici zákona či logiky bežného človeka, no o to sú ich príbehy expresívnejšie, pôsobivejšie a ľudskejšie. Ich každodennou realitou je mesto Čierna nad Tisou, kedysi nazývané „zlatou bránou socializmu“, ktoré je dnes už len dierou pre pašerákov na hranici Európskej únie.

Český Alláh (2017), r. Zuzana Piussi

Tragikomický časozberný film sleduje v perspektíve dvoch rokov reakcie českej spoločnosti na príchod utečencov pred vojnovými konfliktmi do Európy a s ním súvisiacu mediálnu tematizáciu islamu ako vážneho ohrozenia života v Českej republike. Postavami filmu sú ľudia, ktorí nedokázali zostať k týmto témam ľahostajní a každý sa z hlbiny svojej pravdy snaží o jej spoločenské uplatnenie a naplnenie. Režisérka necháva voľný priebeh názorovej konfrontácii, pričom sa pohybuje v spektre respondentov od dobrovoľníčky pomáhajúcej utečencom až po zástupcu radikálneho českého hnutia proti islamu.

Svet podľa Daliborka (2017), r. Vít Klusák

Filmový portrét autentického českého muža z Prostejova, ktorého štáb režiséra Víta Klusáka sledoval po dobu dvoch rokov (2015 – 2016). Dalibor K. (37) pracuje jako lakovač, točí amatérske horory, skladá naštvané piesne, maluje a je neonacista. Blíží sa mu štyridsiatka, ale stále býva so svojou mamou Věrou (63). Nesnáša svoju prácu, cigáňov, Židov, utečencov, homosexuálov, Merkelovú, pavúky a zubára. Ešte pred aktuálnou vlnou youtuberov se jeho domáce video s vystrelovacím obuškom stalo na českom internete hitom.

Filmári sú čoraz angažovanejší a to je dobre. (...) To isté platí pre projekt Dokument na kolesách – nikto iný nechodí do škôl s filmami, ktoré sú dokumentárne, domáce, autorské a majú aktuálny spoločenský presah, ktorý môže študentov vťahovať do záujmu o veci verejné.
Laco Oravecľudskoprávny aktivista, v rozhovore pre Denník N
Snímky o xenofóbii, Pezinskej skládke, ničení životného prostredia, odlive mozgov do zahraničia, skorumpovanom zdravotníctve a zlyhaní štátu pri ochrane detí, tentoraz uvidia študenti stredných škôl a diváci, ktorí o nich budú diskutovať s odborníkmi. Projekt potrvá do konca roka, jeho organizátori – Character – Film Development Association a platforma alternatívnej distribúcie Dokument na kolesách – chcú inšpirovať ľudí, aby sa zaujímali o veci verejné.
Denník NMiloš Krekovič
Premietaním v bratislavskom kine Lumière pre študentov Gymnázia Jura Hronca odštartoval projekt Mečiar na školách, ktorý snímku chce postupne prinášať na stredné školy na Slovensku. Produkčná spoločnosť PubRes a platforma na alternatívnu distribúciu Dokument na kolesách chcú učiteľom v školách poskytnúť „nástroj, ako v rámci vyučovania prehlbovať občiansko-právne povedomie, otvoriť diskusiu a ukazovať, ako naša minulosť ovplyvňuje súčasnosť.“
Denník NMiloš Krekovič